Malé zhrnutie môjho hľadania príčin problému s úpornými lupinami.

Seboroická dermatitída (anglicky seborrhoeic dermatitis), medzi ľuďmi bežne známa pod názvom lupiny/lupy. Zasahuje najčastejšie pokožku v okolí vlasov, niekedy tiež obočie, fúzy, ale aj bezvlasovú pokožku na čele a na tvári, výnimočne aj inde na tele. Prejavuje sa v podobe odpadávajúcich bielych šupiniek na normálnej alebo začervenalej zapálenej pokožke.

Za hlavnú príčinu s.d. je považované premnoženie kvasinky Pityrosporum ovale (novší názov je Malassezia furfur) v postihnutej časti pokožky . Kvasinka sa živí kožným mazom a ako odpadové produkty produkuje toxíny, ktoré dráždia pokožku. Tá na ne reaguje zápalovým procesom a zrýchleným obnovovaním buniek, čo sa navonok prejaví zrýchleným odlupovaním vrchných vrstiev pokožky.

P.ovale patrí k normálnej kožnej mikroflóre a v primeranom počte nespôsobuje žiadne problémy. Príčiny premnoženia kvasinky v pokožke nie sú úplne známe.  Medzi rizikovými faktormi sa spomína nadmerná tvorba mazu v pokožke, teplo, vlhko, dedičné faktory, imunosupresívna liečba a stres. Osobne si myslím, že hlavnou príčinou je nejaká forma oslabenia imunity, ktorá umožní kvasinke premnožiť sa. Sú tiež zmienky o výraznom zhoršení s.dermatitídy u HIV osôb.

Pôvodne som si myslel, že za mojím problémom lupín stojí premnožená candida kvôli zvýšenej konzumácii sladkého. P. ovale sa neživí cukrami, čo znamená že obmedzenie sladkého problém nevyrieši a konzumácia glukózy ho nezhorší. Na druhej strane je ale vo wikipédii zmienka, že podľa všetkého existuje nejaký súvis dermatitídy s premnožením candidy a že protikandidová diéta má zároveň vplyv aj na zlepšenie seboroickej dermatitídy. (Možno odľahčením imunitného systému?).

Taktiež sa nezdá, že by seboroická dermatitída bola priamo vyvolaná chlamýdiovou infekciou kožných buniek. Nanajvýš nepriamo v dôsledku oslabnia imunitného systému.


Liečba:

Väčšina komerčných protilupinových šampónov sa zámerne nezameriava na liečbu príčiny, ale iba na odstraňovanie vizálnych prejavov ako napr. odstraňovanie odumretých buniek, zvlhčovanie a krémovanie suchej pokožky. Skvele vymyslené. Krátkodobo vizuálne pomôže, ale príčinu nevyrieši. Kozmetické firmy majú takto postarané o trvalých zákazníkov.

Ďalšou pochybnou kategóriou liečby je "liečba" pomocou kortikoidných mastí, ktoré dosiahnu hlavne to, že utlmia zápal podráždenej pokožky a tak zastavia tvorbu lupín, ale samotná príčina pretrvá a môže sa neskôr vrátiť a ešte zhoršiť.

Medzi účinné lieky patria hlavne antimykotiká, či už v podobe mastí, šampónov alebo systémových antimykotík:

bez receptu
- ketekonazol (napr. šampón Nizoral)
- clotrimazol (napr. krém Canesten, pomerne toxický na pečeň, ja osobne som mal pri ňom už po 2 dňoch jeho používania veľké hlavybolenie a vždy som musel stopnúť. Požadovanú dobu 14 dní som nebol schopný vydržať)
- kyselina salicilová
- zinc pyrithione
- betadine
- šampóny s obsahom dehtu (napr. šampón Polytar)
- a ďalšie

s receptom
- flukonazol
- ketekonazol (predávaný ako tabletkový Nizoral)
- itrakonazol
- ekonazol (predávaný na recept ako krém Pevaryl)
- a ďalšie

Niektoré zdroje odporúčajú tiež fototerapiu s UVA a UVB svetlom, resp. pobyt na slnku. Slnečné svetlo blokuje množenie P.ovale a zároveň tlmí zápalový proces pokožky. To by zodpovedalo mojim vlastným skúsenostiam, že počas pobytu na letnom slnku alebo počas horských výletov sa mi problémy s lupinami veľmi výrazne zlepšili. Taktiež by to vysvetľovalo, prečo tento stav nevydrží trvalo a už v priebehu jesene sa problémy pomaly vracajú. Na druhej strane som nenašiel žiaden odborný text, ktorý by popisoval účinok vitamínu D proti P.ovale, čo by taktiež zodpovedalo mojim skúsenostiam, že vysoké dávky D3 v zime na lupiny príliš veľký efekt nemali.

Z výživových doplnkov, ktoré by teoreticky mohli mať pozitívny účinok proti seboroickej dermatitíde sa spomínajú probiotiká obsahujúce Lactobacillus casei a Lactobacillus paracasei a ďalej vitamíny B2, B3 (niacín/niacinamid), B6(pyridoxín), biotin a zinok. (Toto by som bral s rezervou).

Ako formy prevencie návratu choroby sa spomínajú dostatočný pobyt na slnku (keďže UV svetlo blokuje rast tejto kvasinky), pobyt v prostredí s nízkou vlhkosťou vzhuchu, pobyt na čerstvom vzduchu (krátky strih vlasov môže byť na prospech) a časté umývanie vlasov (doporučujú každé dva dni). Základným predpokladom je samozrejme úplné zlikvidovanie primárnej kvasinkovej infekcie.

Úspešnosť liečby popisujú texty ako pomerne náročnú, vyžadujúcu v niektorých prípadoch užívanie antimykotických krémov aj niekoľko mesiacov a aj tak s nie stopercentným účinkom a s rizikom návratu problému v budúcnosti.

Zdroje:
http://www.medicabaze.cz/index.php?sec=term_detail&categId=9&cname=Derma...
http://en.wikipedia.org/wiki/Seborrhoeic_dermatitis
http://zdravie.pravda.sk/lupiny-vo-vlasoch-sposobuju-kvasinky-boj-s-nimi...

Doplnené 5.2.2012:
- všetky azolové antimykotiká fungujú iba fungistaticky, t.j. iba zastavujú množenie kvasiniek. Sem patria všetky najznámejšie antimykotiká ako ketekonazol, clotrimazol, fluconazol, ekonazol a itrakonazol. To znamená, že liečba s nimi bude pomalá a dlhotrvajúca a úspech bude záležať od imunity a rýchlosti obnovy zasiahnutej pokožky.
- problém s krížovou rezistenciou na azolové antimykotiká - keďže všetky využívajú rovnaké zásahové miesto, pokiaľ kvasinka vytvorí rezistentnú mutáciu, stane sa rezistentnou voči všetkým antimykotikám danej skupiny.
- zaujímavosť v súvislosti s komerčnými protilupinovými šampónmi. Šampóny predávané v hypermarketoch si môžu dať do názvu označenie "protilupinový" bez nutnosti akéhokoľvek laboratórneho výskumu a dôkazu. Protilupinové šampóny v lekárňach musia mať úspešnú štúdiu účinnosti (toto je informácia o nemeckých lekárňach, u niektorých našich hypermarketových lekární ponúkajúcich viac kozmetiky než liekov mám o tom isté pochybnosti).